Esquina Homero Manzi a Sur

Kto bol Homero Manzi

Homero Manzi sa narodil ako Homero Nicolás Manzione Prestera 1. novembra 1907 v Añatuyi v provincii Santiago del Estero. Wikipedia ho označuje za textára tangu a zároveň filmára. Krátko pôsobil v žurnalistike, potom učil literatúru a španielčinu, až kým ho politické dôvody spojené s členstvom v Unión Cívica Radical nepripravili o učiteľské miesto, a obrátil sa k umeniu. Zomrel v Buenos Aires 3. mája 1951 na rakovinu vo veku 43 rokov. V roku 1935 sa zúčastnil na začiatkoch FORJA, politickej skupiny, ktorú Wikipedia opisuje ako ľudový nacionalizmus.

Piesne a scenáre

Manzi pôsobil v dvoch médiách. V roku 1934 založil časopis Micrófono, ktorý sa venoval rozhlasu a argentínskej kinematografii, a spolupracoval na scenári filmu Nobleza Gaucha, ktorý mal premiéru v roku 1937. Od roku 1940 písal scenáre s Ulysesom Petit de Muratom a podľa Wikipedie táto dvojica v roku 1943 získala Silver Condor za najlepší adaptovaný scenár za film The Gaucho War. V tangu je najznámejší vďaka textom zhudobneným Aníbalom Troilom a Luciom Demarem: Sur, Barrio de tango, Malena a Che bandoneón. Wikipedia medzi jeho diela radí aj filmy The Caranchos of Florida (1938) a Savage Pampas (1945), bez uvedenia jeho konkrétnej úlohy pri jednotlivých tituloch.

Básnik južnej strany

Španielska Wikipedia uvádza, že Manzi strávil mladosť v Pompeyi, štvrti na juhu mesta, a že inšpirovala mnohé z jeho tangu; jedna tamojšia ulica dnes nesie jeho meno. Samotná stránka podniku to vystihuje jednoducho: jediné dielo ako Sur stačí na to, aby Manziho opísalo ako muža Buenos Aires. Práve tento obraz básnika spätého so svojimi ulicami je myšlienkou, na ktorej je táto kaviareň postavená.

The song Sur

Sur má hudbu od Aníbala Troila a text od Manziho. Wikipedia uvádza, že Troilov orchester ju prvýkrát nahral 23. februára 1948 s Edmundom Riverom ako spevákom a že vyšla toho roku u RCA Victor. Tí istí umelci ju prvýkrát predviedli naživo v nočnom klube v Buenos Aires s názvom Tibidabo. Spevák urobil s Manziho súhlasom dve malé zmeny v texte; jedna nahradila „florando" za „flotando" a tá sa stala široko akceptovanou verziou. Medzi coververzie patria nahrávky od Julia Sosu, Nelly Omar, Roberta Goyenecheho a Andréa Calamara. Wikipedia dodáva, že Troilo a Manzi mali v 40. rokoch ďalšie hity, ale žiadny sa nevyrovnal Sur, ktoré označuje za možno najmilovanejšie tango Argentínčanov.

Aníbal Troilo, druhá polovica Sur

Aníbal Troilo sa narodil v Buenos Aires 11. júla 1914 a zomrel 18. mája 1975. Známy ako Pichuco, meno, ktoré mu dal otec, bol hráč na bandoneón, skladateľ, aranžér a vedúci orchestra a Wikipedia uvádza, že jeho orchester patril medzi najobľúbenejšie u spoločenských tanečníkov počas zlatého veku tanga. Manzi napísal texty k Troilovej hudbe v Sur, Barrio de tango a Che bandoneón a po Manziho smrti v roku 1951 Troilo napísal Responso na jeho pamiatku. Edmundo Rivero, ktorý v roku 1948 spieval Sur, neskôr s Troilom nahral znova, vrátane albumu Tango recio z roku 1963.

O čom pieseň je

Wikipedia opisuje Sur ako elégiu za stratenou láskou, zasadenú medzi pamiatky južnej časti Buenos Aires, a ako nárek nad tým, ako sa štvrť zmenila. Roh San Juan a Boedo je jedným z miest, ktoré pieseň menuje, a mestský turistický úrad Buenos Aires uvádza, že básnik ho v nej zvečnil. Tento sprievodca text necituje; mosadzná tabuľa na vlastnej stene kaviarne ho nesie a z každej nahrávky ho počujete spievať.

Ako si ju vypočuť pred cestou

Každá streamovacia služba má nahrávku z roku 1948 od Troilovho orchestra s Edmundom Riverom a neskoršie coververzie ponúkajú dobré porovnanie: Julio Sosa, Roberto Goyeneche a Andrés Calamaro ju každý spievajú inak. Potom skúste Malena, ktorú Wikipedia datuje do roku 1941 s hudbou Lucia Demarea, a Che bandoneón z roku 1950. Dvadsať minút počúvania zmení večer: šou je postavená na Manziho repertoári, takže keď sa piesne začnú, rozpoznáte ich tvar a dokážete ich sledovať, aj keď sú slová v španielčine. Španielska Wikipedia uvádza, že Malena bola inšpirovaná a venovaná Nelly Omar, jednej zo speváčok, ktoré neskôr naspievali coververziu Sur, čo spája dve z týchto piesní.

Stôl, pri ktorom bola napísaná

Mestský turistický úrad Buenos Aires uvádza, že Manzi napísal Sur v roku 1948 pri jednom zo stolov kaviarne, a článok španielskej Wikipedie o podniku uvádza, že ho tam napísal. Mestský článok o tangu v Boede dodáva, že tam napísal aj text Che, bandoneón, a opisuje kaviareň ako typický buenosaireský tangový dom, kde sa návštevník môže najesť a pozrieť šou. Berte to ako tradíciu kaviarne, podloženú mestom. Vlastná stránka podniku uvádza, že hudobníci, ktorí urobili z tanga najreprezentatívnejšiu formu umenia mesta, prechádzali okolo stolov kaviarne, čo je ten istý príbeh vyrozprávaný z druhej strany pultu.

Kaviareň s mnohými názvami a tabuľami

Podnik uvádza, že bar na tomto nároží bol postavený v roku 1927 a v 40. rokoch sa stal symbolom mestskej kultúry mesta. Mestská turistická organizácia Buenos Aires uvádza, že niektorí miestni si bar na tomto mieste pamätajú už z roku 1914. Najprv ho nazýva El Aeroplano, od roku 1937 Nippon, keď ho kúpili japonskí partneri, potom od roku 1948 Canadian, a uvádza, že súčasný názov pochádza z roku 1981. Kaviareň zatvorili 6. marca 1999 a znovu otvorili v roku 2001 po rekonštrukcii, ktorá zachovala pôvodné fasády. Fasádu zdobia viaceré pamätné tabule, medzi nimi aj tabuľa od Senátu, ktorá toto nárožie vyhlasuje za národnú historickú pamiatku, a maľované písmo nad oknami uvádza Manziho tangá s ich skladateľmi a rokmi. Desať minút vonku za denného svetla je dobre strávený čas.

Od kaviarenského stolíka až na javisko

Dnes je kaviareň tangovou večerou s programom. Podnik opisuje šou postavenú na Manziho skladbách s poctami Carlosovi Gardelovi, zasadenú do toho, čo nazýva zlatým vekom tanga, s pätnástimi umelcami na javisku. Wikipedia datuje toto zlaté obdobie približne od roku 1935 do roku 1952, takže Sur patrí k jeho neskorším rokom. Programy sa menia, preto nie je zaručená žiadna konkrétna skladba, ale večer stojí na piesňach, ktoré toto nárožie zapísali do pamäti mesta. Sedíte na nároží, ktoré tieto piesne preslávili.

Čítajte ďalej: Tango šou Homero Manzi: vstupenky

Pre koho to nie je

Ak na toto nárožie prídete kvôli histórii, možno budete sklamaní: je to fungujúca reštaurácia, nie múzeum. Hlavným dôvodom na návštevu je večerná tango šou. Ak chcete text piesní vysvetlený riadok po riadku, najprv si prečítajte preklad, keďže Manzi písal po španielsky. A ak uprednostňujete menšie priestory, majte na pamäti, že sála je veľká; sprievodca vstupenkami o tom hovorí viac. Ani šou nie je prednáška: predstavuje tango, nie Manziho biografiu, takže ak je to pre vás dôležité, prečítajte si príbeh tohto nárožia vopred tu.